Včely I.

Vosk a plásty sú obrazom prostredia každého včelstva, každý druh kvetov a stromov, kvalita pôdy, podnebie, slnečný svit tam majú svoje otlačky. Plást je životne dôležitý a vyvíja sa spoločne so včelami.

"V úli môžeme ako substanciu nájsť práve to, čo človek prežíva vtedy, keď sa v jeho srdci rozvíja láska. Celý úľ je vlastne prestúpený milostným životom. Jednotlivé včely sa lásky zriekajú a rozvíjajú lásku v celom úli. Životu včiel začíanme rozumieť až vtedy, keď si uvedomíme, že včela žije akoby v atmosfére, ktorá je celkom prestúpená láskou." R.Steiner

• skrze úľ do nás vstupuje celý vesmír a pretvára nás k väčšej dokonalosti.

Ľudské srdce je orgán, ktorý zabezpečuje dynamický tok životodarnej tekutiny v našom tele, orgán, ktorý pozorne načúva celému organizmu a rytmicky reaguje na jeho potreby. Úľ je podobne ako naše srdce komorou, v ktorej všetkými smermi prúdi život prírody, ktorá ho obklopuje. V jednote včelstva sa odráža prepojenosť celého sveta, i naše prepojenie so svetom. Aby sme pochopili jedinečnosť včiel, musíme pochopiť najprv sami seba.

Včely žijú medzi nebom a zemou a v mieste tohto spoločného prepojenia, kde je celá atmosféra prežiarená slnečným svetlom. Včely sú slnečnými stvoreniami (bytosťami). Premenlivosť vzdušného živlu sa odráža aj v stavbe ich tela. Oči včiel sa od ľudských líšia. Nemôžu zaostrovať na vonkajšie predmety, ani si ich približovať. My sa môžeme obrátiť k akémukoľvek predmetu v okolí. Naše vedomie sa môže posúvať z vnútorného sveta do vonkajšieho plného svetla, farieb, predmetov. Včely vnímajú len svetlo. Prúdi ich otvorenými očami priamo do ich tela, takmer akoby splývali s okolitým viditeľným svetom. Ich dýchacie orgány majú podobné vlastnosti. Ľudské pľúca sú rozhraním medzi vonkajším a vnútorným prostredím (orgány). Včely majú vzdušnicovú sústavu, ktorá umožňuje vonkajšiemu vzduchu preniknúť dovnútra tela včely. Oceán vzduchu obmýva každú čiastočku ich tela. Neexistuje žiadne podstatné oddelenie medzi včelou a okolitým prostredím. Je to akoby boli súčasťou jedného celku, takže vonkajší svet je len rozšírením ich vnútorného sveta.

U včiel nachádzame deje, ktoré si aj napriek snahám vedy stále zachovávajú magické rysy. Jedným je aj vylučovanie vosku. Nektár a peľ ako výživa pre plod sú substancie, ktoré rastlina tvorí zo svetla. ­ Svetlo je zhmotňované. V mladých včelách táto schopnosť vytvárať hmotu zo svetla získava podobu tvorby vosku a plástov. V plameňoch sviečky sa hmota nakoniec stáva znova svetlom.

V mnohých kultúrach sú včely a med prirovnávamé ku ľudskému srdcu a láske. Výraz pre svadobnú cestu– honeymoon – medový mesiac. Hindská tradícia – čelo, uši a genitálie sú obradene pomazávané medom. Keď ženích prvýkrát boskáva nevestu: Toto je med, rečou, ktorou prehovára môj jazyk je med, moje ústa sú príbytkom včelieho medu a v mojich zuboch prebýva mier. V Bretani priväzovali svadobné mašle ku včelím úľom, inde pred úľ dávali kúsok svadobného koláča.

Steiner: láska prestupuje celý úľ. Sexualita, ktorá je pre mnohé iné životné formy hlavnou hybnou silou, je u väčšiny populácie až na matku a niekoľko trúdov potlačená natoľko, aby zbytok včelstva mohol plne rezonovať s okolím, v akejsi asexuálnej čistej láske.

Bee Wilsová: "Vo včelom úli sa láska zdá byť všadeprítomná i neprítomná zároveň. Med je jednou z najlákavejších látok, ktoré keby človek poznal, aj napriek tomu sú včely, obklopené touto sladkosťou, zbavené od akéhokoľvek bremena nenásytností a žiadostivosti. Pre človeka sú včely zosobnením sexuality, tak aj jeho úplného popretia. Učia človeka vyššej forme lásky, než je tá, ktorá si nás podmaňuje v ľudskom svete."